Dušan Hanák

Dušan Hanák, slovenský filmový režisér, scenárista a fotograf, który urodził się 27.04.1938 (wiek 88 lat) v Bratislavě.

Režisér, scenárista a fotograf. Po maturite na bratislavskom gymnáziu (1956) pracoval ako technický úradník, po vojenskej prezenčnej službe ako baník v ostravsko-karvínskom revíri (1959). V rokoch 1960 - 1965 študoval réžiu na Filmovej a televíznej fakulte AMU v Prahe. Od roku 1965 pracoval v Štúdiu krátkych filmov a od roku 1968 v Štúdiu hraných filmov v Bratislave. Nakrútil 20 krátkometrážnych dokumentárnych filmov - Artisti, Učenie, Výzva do ticha (všetky 1965), Prišiel k nám Old Shatterhand (1966), Omša (1967), Deň radosti (1972) a i., ktoré získali významné domáce i zahraničné ocenenia v Oberhausene, Montevideu, na Bienále mladého umenia v Paríži a na mnohých ďalších festivaloch. Dlhometrážne filmy začal nakrúcať až po okupácii Československa, pričom viaceré z nich boli po svojom vzniku zakázané. Jeho celovečerný hraný debut 322 (1969) získal Veľkú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Mannheime. Dlhometrážny dokumentárny film Obrazy starého sveta (1972) o ľuďoch, žijúcich na okraji civilizácie bol s veľkým úspechom premietaný v mnohých krajinách sveta až po sedemnástich rokoch v trezore. Získal festivalové ocenenia Zlatý sestercius v Nyone, Grand Prix v Mníchove, Alcan Prize v Montreale, Cenu Don Quijote, Cenu Asociácie losangeleských filmových kritikov za najlepší dokumentárny film a celý rad ocenení. Medzinárodný úspech získali aj hrané filmy Ružové sny (1976) a ďalší zakázaný Hanákov film Ja milujem, ty miluješ (1980), ktorý bol uvedený až po ôsmich rokoch od svojho vzniku na MFF v Berlíne, kde získal Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu. V roku 1995 nakrútil svoj druhý dlhometrážny dokument Papierové hlavy o vzťahu občana a moci, za ktorý získal hlavnú cenu Golden Spire na MFF v San Franciscu (1997). Retrospektívy jeho filmov sa konali v San Reme, La Rochelle, Châteauroux, Paríži, Berlíne, Lipsku, Chicagu, v Múzeu moderného umenia v New Yorku a v mnohých amerických mestách a univerzitách. Od roku 1992 pôsobí ako pedagóg na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave - docent (1993), profesor (1998). Je autorom knihy textov a fotografií Slepec a nahá slečna (1999). Bol predsedom Asociácie slovenských filmových režisérov a zakladajúcim prezidentom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (1996 - 1998). Už niekoľko rokov pracuje na príprave filmu Intolerancia / Policajný štát. V roku 2004 bol ocenený štátnym vyznamenaním Pribinov kríž, I. triedy "za mimoriadne významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky", v roku 2006 získal Cenu za celoživotné dielo (Award to the Career) na Medzinárodnom filmovom festivale umeleckých filmov v Bergame, v roku 2011 Cenu Stredoeurópskej iniciatívy za celoživotné dielo na filmovom festivale v Terste, v roku 2014 Cenu za výnimočný prínos svetovej kinematografii na 18. medzinárodnom filmovom festivale v Sofii. (autor: R. Šmatláková, 2014)