ČARODEJNICATesne pred veľkonočnými sviatkami dorazila Čarodejnica aj do našej siete obchodových kín. S čírym strachom, s ktorým sa potýka rodina z Nového Anglicka v polovici sedemnásteho storočia...Tesne pred veľkonočnými sviatkami dorazila Čarodejnica aj do našej siete obchodových kín. S čírym strachom, s ktorým sa potýka rodina z Nového Anglicka v polovici sedemnásteho storočia... Tesne pred veľkonočnými sviatkami dorazila Čarodejnica aj do našej siete obchodových kín. S čírym strachom, s ktorým sa potýka rodina z Nového Anglicka v polovici sedemnásteho storočia. Čarodejnícke výčiny sú však v tomto prípade len rámcovou tematickou kulisou pre katastrofický prerod rodinnej psychiky pod vplyvom nevysvetliteľného nadprirodzena.To, že máme v nákupných centrách film so žánrovým zaradením horor, je najviac mätúcim ukazovateľom tejto snímky kvôli poskytovaniu nádeje, že divák sa ide do kina príjemne pobáť. Pretože skalného hororového fanúšika Čarodejnica nanajvýš rozčertí a on vrcholne sklamaný a rozhorčený bude chcieť pri vchode vrátiť vstupné. Nie je to nadnesený pohľad, ale môj reálny zážitok z kina, pretože ide o príliš ojedinelý prípad práce so strachom, na aký radový hororový maniak nie je zvyknutý.Ale po poradí: z osady vyženú rodinu s dospievajúcou dcérou, zhruba 12-ročným synom, roztopašnými dvojčencami v škôlkárskom veku a pármesačným bábätkom. Utáboria sa na rozhraní lúky a lesa, časom sa zabývajú a pri tajomnom lese si postavia skromnú farmičku pre prežitie. Práve pre strach z neznámeho do lesa nevstupujú, no nedostatok potravy a ťažké živobytie ich predsavzatia spoľahlivo rúca. Hoci nejaká neidentifikovateľná tajomná sila okráda rodinu o jej potomkov, zvyšným členom nezostáva nič iné, len modliť sa, spytovať si vlastné svedomie a prosiť Boha o odpustenie za hriechy, ktoré naisto zapríčinili ich krízovú situáciu.Režisér Robert Eggers svoj celovečerný debut zahalil do nezávisláckého a psychologicky ojedinelého šatu. Prevrátil klasické vnímanie hororu naruby a je mu jedno, či sa divák bojí alebo nie. Dôležitý je pre neho strach postáv na plátne, až sekundárne ponúka publiku možnosť pocitovo vstúpiť na pole hororového žánru. Silné náboženské cítenie spred troch storočí rozkmotruje inak pevne zomknutú rodinnú jednotku na osamelých stroskotancov uprostred prísnych modlitieb, ktoré opantávajú ich hlavy a oddeľujú ich od racia. Výraznú emotívnosť badať v sprítomňovaní si božského „dozorcu“, ktorý ich vo svojej spravodlivosti nechá pekne vymáchať v psycho-sračkách, za ktoré nemôže žiadny vyšší činitel, len každý člen rodiny sa obliepa vlastnou interpretáciou čudných javov. Všetci sú v pasci. Vo vlastnej, vierou predžutej, pasci svojich nedokonalostí.Pomalé tempo Čarodejnice dáva divákovi možnosť precízne spracovávať konanie jednotlivých členov rodiny. Ich opodstatnený strach z prítomnosti lesnej bytosti sa režisérovi darí výborne pretavovať do zúfalých činov a zmien vo vnímaní sa navzájom. Najužšie puto dostáva trhliny kvôli vyšším božským zákonitostiam. Režisér vo filme veľmi nenásilne dávkuje samotnú postavu čarodejnice, skôr sa zameriava na ťaživo obmedzujúce myslenie rodičov, ktoré má neblaho rozkmotrujúci dopad na deti.Výborná výprava, kostýmy, hudba, herecké obsadenie. Skvostne spracovaná téma čarodejnice v historicky vďačnom období, kde sa v dobovom myslení dokonalo logicky odrážajú činy postáv. Film atraktívny pre diváka, schopného opustiť sebaobohacujúci percepčný egoizmus a ochotného pripustiť existenciu zúfalstva a strachu sálajúceho z plátna. Je na nás, aby sme uznali hororovú podstatu Eggersovej snímky a dokázali vstrebať výnimočný uhol pohľadu pri strhujúcich emotívnych prejavoch boja so zlom.The VVitch: A New-England Folktale (USA/UK/Kanada/Brazília, 2015, 92 min.)Réžia: Robert Eggers. Scenár: Robert Eggers. Hrajú:
Anya Taylor-Joy, Ralph Ineson, Kate Dickie...26.3.2016 | Zuzana Ondrišová Našim čitateľo
