TV archiwum

lachim: nielen "temporalne obmedzeny vysek reality", ale celkovo obmedzeny vysek, fragment, stopa, crep, co len chcete. ale take je aj nase vnimanie toho, co nazyvame "realita": my si tu mizanscenu robime vsetci v hlave.2 peter: jezis, ty vies bez prvkov fikcie: ano, to tvrdi seidl, ale mna pocas celeho toho filmu zaujimalo, nakolko boli ti ludia autenticki a nakolko hrali. podla mna mizanscena ich vypovedi bola ocividna. hm?

suhlasim aj ja..o zachytavanie reality v jej najcistejsej podobe sa snazilo uz vela ludi..a ono to nie a nie vyjst.. realita sa skutocne zachytit neda, uz len kvoli svojej variabilite a plynuti..aj ked Warhol zachytaval spanok, nebola to realita, ale iba temporalne obmedzeny vysek reality..

súhlasím s Jásonom aj dokument o realite realitu určitým spoôsobom kriví, nielen vedome, ale i technicky, šumom informácii, uhlom pohľadu...atď...na druhú stranu takto sa dostávame do situácie podobnej limite - blíži sa to k nule (k realite), ale nikdy do nebude...myslím, že práve pre tieto momenty existuje zovšeobecnenie a zjednodušenie...

oj aká debata vysokého intelektu filmových nadšencov sa tu zbehlanedá mi nereagovať...Toť, dokument=realita? Tak 50 na 50. Totiž samotní tvorci ovplyvňujú predkamerovú skutočnosť napríklad aj tým, ako je predstaviteľ nasnímaný. napr:stačí ak kameraman "zaberie" človeka trochu z podhľadu a už je to iné. Formálne sa zmenil iba rakurz kamery, podvedome začneme postavu snímanú z podhľadu vnímať ako nad nami nadradenú, velikášsku, dokonca sa nám môže aj zhnusiť. Ak ste videli Wendersov, Príbeh z lisabonu, tak tam sa práve riešil problém, zachytenia tej najskutočnejšej reality. Zmagorený sa tam pokúšal nakrúcať bez toho aby videl to čo nakrúca, mal totiž ideu, že ak ľudské oko pozrie skrz hľadáčik na snímaný obraz, znesvätí ho a už to nieje nasnímaná realita s veľkým "R"

Filip Z.: suhlasim s tebou..ide o to, ze ludia si vytvaraju barlicky, pomocne pomenovania predmetov a javov na to, aby mohla fungovat nejake komunikacia..takze slovickarenie so slovom realita sa moze konat na x dalsich rovinach..ale v tom co si napisal suhlasim..akurat som nerozumel tej prvej pripomienke, ze jablko nepada daleko od stromu..

filip z.: Spanok vsak zaroven ilustruje realitu Warhola, s nie velmi lichotivym vysledkom

LACHIM: vidim (citam), ze jablko daleko od stromu nepada... inu, ja to vidim tak, ze realita je vlastne vnimanie nasho okolia. Preto mi vychadza, ze realitu ma kazdy svoju vlastnu. Rozdielnu podla jedinecnosti kazdeho z nas. nejaka "skupinova realita" neexistuje!Preto sa mi zda nepresne oznacovat niektore dokumentarne filmy, ze "vystihli nasu realitu". V skutocnosti akokolvek je film dokumentarny, zachytava len reziserovu realitu a tu sa nam snazi ukazat prostrednicvom pohyblivych obrazkov. Ale je tu jeden dokument, ktorý naozaj zachytava realitu. Andy Warhol - Spanok. 6 hodinove sledovanie spiaceho chlapika povazujem za dost realne a myslim si, ze toto dielko absolutne "vystihuje nasu realitu"

Jezis, ty vies - som to videl, a pokial viem islo o dokument bez prvkov fikcie...

Romulus: nie, Jezis ty vies som nevidel..

Sorry, ja som videl akurat tak Rok dabla

tie znaky samozrejme pochadzaju od rezisera.btw, videli ste film od ulricha seidla jezis, ty vies? tak to bola totalna neurcitelnost miery dokumentu a fikcie!

ved o tom ide, o ten pohlad filmovych historikov. ten antagonizmus je totiz konstrukt, a nie nejaka imanentna vlastnost filmu. preto sa mi vidi rozumnejsie divat sa na to z pohladu toho, kto sedi v kinosale a na zaklade urcitych znakov vie, ci ma film vnimat ako dokument alebo ako fikciu.ale bavme sa o niecom inom!!

Romulus: ano, mali to uplne na haku, s tym suhlasim..ale z pohladu filmovych historikov (myslim, ze Patalas nebol jediny, kto prijal takyto antagonizmus) je to zjednodusene, ale myslim si, ze to ma svoje opodstatnenie..i ked Patalas sam pripomina, ze tento vztah by mal medzi seba prijat este minimalne jedneho clena a vzniknut tak trojnozka..

a mne zase islo o spochybnenie toho nie prilis sexi diachronneho hladiska praotca film historie patalasa lumiere aj melies asi mali na haku, ci su praotcami nejakeho umeleckeho druhu. najma melies, ked predaval v tom obchodiku pri montparnasskej stanici hracky. alebo to bolo inde?

Romulus: uvod textu nie je domaca uloha..a o tom, ze Lumierovci nakrutili aj "hrane filmy" a naopak, ze melies robil aj "zrekonstruovane dokumenty", ako to nazyvate samozrejme viem..v texte mi vsak neslo o vymenovanie a spomenutie celkej tvorby jedneho ci druheho..islo o to, pouakazat na zakladny rozdiel v ich tvorbe..a ten je myslim ze neodskriepitelny..

nechcem rypat, ale ten dlhy uvod, to bola nejaka domaca uloha povodne? :))ale neda mi to:lumierovci nakrutili aj "hrane filmy", ze: pokropeny kropic napriklad. a melies zase urobil rekonstruovane "dokumenty" korunovacia eduarda VII alebo dreyfusova afera. myslim, ze rozlisovanie hraneho a dokumentarneho filmu v roku 1900 je asi take zbytocne ako tvrdit, ze "V dnešnej ére sa problém reality/fikcie vo filme a v médiách stáva otázkou číslo jeden." to bol predsa problem cislo jeden uz pri nanukovi clovekovi primitivnom.inak fasa, text.

drobna oprava: ..priami ucastnici expedicie (nie filmu)..

FEFE: toto je problem akterov, nie filmu..sledujeme "hovoriace hlavy" priamych ucastnikov expedicie..a film bol natoceny podla knihy jedneho z nich, takze v inscenovanych castiach (samotny vystup) boli zrejme hereckym predstavitelom do ust povkladane repliky z tej knihy (alebo aspon nou inspirovane)..a ak sa tam autor a priami ucastnici filmu nezmienuju o viere v Boha a sile rodiny, tak to je ich problem..

aj vam bola v kine taka zima ako mne? esteze som tam mala priatela : )

zaujimal by ma nazor autora fakt,ze film neobsahuje akesi odvolavanie sa na transcendento v situaciach hraniciacich so smrtou...nie su tam repliky typu: "Pomohla mi prezit laska k mojej zene" alebo "Citil som esenciu Boha ako sa dotyka mojho Ja"