Monkova nová osobná asistentka sa na rozdiel od Sharony, ktorú nahradila, musí s tikmi a fóbiami svojho šéfa postupne zoznamovať - nikdy predtým totiž nepracovala s niekým podobným. Kým totiž Sharona bola zdravotná sestra, Natalie bola - barmanka... Je odvážna, vždy sa spolieha iba sama na seba - a striedavo ju udivuje a príjemne prekvapuje brilantnosť myšlienkových pochodov jej šéfa na jednej strane, a na strane druhej šokuje a privádza do šialenstva množstvo jeho čudáckych „manierov“. No i keď ju občas Monk poriadne vytáča, jednu podstatnú vec majú spoločnú - obom ich milované polovičky zomreli priskoro a obaja sa od ich smrti zúfalo pokúšajú pozbierať a pozliepať čriepky svojich životov a opäť začať skutočne žiť, i keď je to veľmi, veľmi bolestivé... Aj keď by to spočiatku nikto netipoval, Natalie časom pozvoľna, ale neodškriepiteľne - a tak akosi prirodzene - vyplnila prázdne miesto po boku najbrilantnejšieho detektíva v San Franciscu...
