Václav Richter był slovenský kameraman, który urodził się 27.06.1922 w miejscowości Klatovy (Czechy) a zemřel 03.05.1969 (w wieku 46 lat) w miejscowości Bratislava (Słowacja).
Kameraman. Začínal vo filmových laboratóriách firmy Favorit-film v Prahe, kde sa vyučil za fotografa a filmového laboranta. Do roku 1943 žil a pracoval v Prahe. Po príchode na Slovensko sa stal asistentom kamery v spoločnosti Nástup a spolupracoval s kameramanom Karolom Krškom na nakrúcaní krátkych filmov a prvého slovenského farebného hraného filmu Hanka sa vydáva [film nebol dokončený]. Po roku 1945 pracoval ako druhý kameraman na filmoch režiséra Paľa Bielika Vlčie diery [1948], Priehrada [1950] a Lazy sa pohly [1952]. Ako samostatný kameraman spolupracoval s režisérom Petrom Solanom na dokumentárnom filme Trať voľná [1955] a so Štefanom Uhrom na filmoch Učiteľka [1955], Ľudia pod Vihorlatom [1956] a Tu kráčajú tragédie [1957]. Od roku 1958 pracoval v Štúdiu hraných filmov Bratislava. Nakrútil s režisérom Vladislavom Pavlovičom stredometrážny hraný film Prvák [1959], s Jánom Lackom Skalní v ofsajde [1960], Výhybka [1963], Odhalenie Alžbety Báthoryčky [1965], s Andrejom Lettrichom Archimedov zákon [1964], Smrť prichádza v daždi [1965], so Štefanom Uhrom My z deviatej A [1961]. Zomrel nečakane vo veku 47 rokov. Jeho poslednou filmovou prácou bola kamera vo filme Miroslava Horňáka Údolie večných karaván [1968]. (autor: R. Šmatláková, 2009)
Slovenské ľudové tance
