Stanislav Párnický

Stanislav Párnický był slovenský filmový, divadelný a televízny režisér, scenárista a pedagóg, który urodził się 11.04.1945 v obci Piešťany a zemřel 31.03.2023 (ve věku 77 lat) v Bratislavě.

Režisér, scenárista a pedagóg. V rokoch 1963 - 1971 vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Už počas štúdia zaujal divadelnými inscenáciami Tiger a Stenotypisti (Schisgal, 1967), To je tá Finta (A. Jellicoe, 1968) a Kráľ Ubu (A. Jarry, 1969), ktoré získali ceny na festivaloch v zahraničí. V rokoch 1968 - 1974 pracoval ako režisér Divadla SNP v Martine - Tango (S. Mrożek, 1969), Romeo a Júlia (W. Shakespeare, 1970), Kým kohút nezaspieva (I. Bukovčan, 1970), Letní hostia (M. Gorkij, 1972), U ministra (I. Vazov, 1972) a i. V 70. rokoch začal spolupracovať s Československou televíziou Bratislava, pričom naďalej pohostinsky režíroval v Slovenskom národnom divadle, Poetickom súbore Novej scény a v Divadle Andreja Bagara v Nitre - Poslední (M. Gorkij, 1976), Muž ako muž (B. Brecht, 1975), Oko za oko (W. Shakespeare, 1977), Pavilón nad riekou (Kuan Chang-čching, 1978), Násilník (Kuan Chang-čching, 1978), Hlava XXII (J. Heller, 1985) a i. V Hlavnej redakcii literárno-dramatických programov nakrútil televízne inscenácie Švédska zápalka (1971), Americká tragédia 1-3 (1976), Pravdu, nič len pravdu (1977), Večera (1978), Nedokončená partia (1981), Zvony (1983), Šťastie na dobierku (1986), Pustatina lásky (1994), televízne filmy Straty a nálezy 1-5 (1975), Chlapec z majera (1979), Najatý klaun (1980), Zbožňovaná (1980), Pasca (1981), O mužoch, ženách a deťoch (1984). V roku 1985 debutoval hraným filmom pre kiná Kára plná bolesti. Podľa rovnomenného románu Ladislava Balleka nakrútil film Južná pošta (1987) a podľa námetu a scenára herečky Milky Zimkovej film ...kone na betóne (1995). Pre cyklus dokumentov Tucet nakrútil filmové portréty - Jozef Uhrík (2000), Fedor Malík (2001) a Miro Žbirka (2002). V roku 2010 spolupracoval na televíznom seriáli Nesmrteľní, v roku 2011 nakrútil televízne filmy Dušičky seniorov a Čerešňový chlapec, v roku 2013 televízny seriál Kolonáda a v roku 2016 televíznu rozprávku Zázračný nos. Od roku 1977 pôsobí ako pedagóg VŠMU v Bratislave - docent (1991), profesor (1995). V rokoch 1989 - 1996 pôsobil ako prorektor VŠMU pre rozvoj, 1996 - 1999 vedúci katedry filmovej a televíznej réžie a v rokoch 1999 - 2006 bol dekanom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. V roku 2016 získal Cenu ministra Slovenskej republiky a v roku 2023 Slnko v sieti za rok 2022 za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre in memoriam. (autor: Renáta Šmatláková, 2023)

Herecká filmografie

Reżyseria

Scenariusz

TV archiwum