Leopold Lahola był slovenský dramatik, prozaik, básnik, publicista, prekladateľ, filmový režisér a scenárista, który urodził się 30.01.1918 w miejscowości Prešov (Słowacja) a zemřel 12.01.1968 (w wieku 49 lat) w miejscowości Bratislava (Słowacja).
Dramatik, prozaik, básnik, publicista, prekladateľ, filmový režisér a scenárista. Mladosť prežil v Trstenej na Orave a v Bratislave. Už počas stredoškolských štúdií na bratislavskom Masarykovom gymnáziu sa venoval písaniu. Za estetický rozbor Cválajúcich dní Jána Smreka získal jednu z prvých cien v stredoškolskej literárnej súťaži, za štúdie o spisovateľoch Novomeskom, Lukáčovi a Smrekovi zase cenu v celoštátnej stredoškolskej literárnej súťaži, publikoval poéziu v časopise Elán. Pokračoval v štúdiu slovenčiny a filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1937 - 1940), preložil výber z novohebrejskej poézie pod názvom Chamsin (1940) a súkromne študoval maľbu u Jána Mudrocha. Štúdium prerušil, v roku 1940 narukoval ako vojak do slovenskej armády (tzv. pracovná služba) a od roku 1942 žil a pracoval v pracovnom tábore v Novákoch. Pred začiatkom SNP pracoval ako montér v Pohorelej, odkiaľ odišiel na Telgársky front. Počas SNP sa ako partizán na východnom Slovensku zúčastnil protifašistického odboja a neskôr sa ako frontový spravodajca a redaktor časopisov Za svobodné Československo a Naše vojsko dostal spolu s prvými československými jednotkami až do Prahy. Tesne po vojne sa stal šéfredaktorom armádneho časopisu Bojovník (1945 - 1946) a v roku 1947 debutoval ako dramatik hrou Bezvetrie v Zuele. Ako scenárista sa podieľal na realizácii filmov Bílá tma (r. F. Čáp, 1948), Vlčie diery (r. P. Bielik, 1948), Návrat domů (r. M. Frič, 1948), jeho prvou filmovou réžiou bol krátkometrážny film Epizodka (1948). V roku 1949 sa legálne vysťahoval do Izraela, kde písal články, krátke prózy v hebrejčine a nakrúcal filmy - Ir ha-ohalim / Stanové mesto (1952), Even al kol mil/Na každej míli kameň (1955) a i. Po odchode z Izraela pôsobil v Slovinsku, Taliansku, Kanade, Francúzsku, Anglicku a Nemecku. Usadil sa v Mníchove, kde začal pracovať vo filme a v televízii ako scenárista a režisér - Der Teufel spielte Balaleika/Diabol hrá na balalajke (1960), Duell vor Sonnenuntergang/Súboj pred západom slnka (1965) a i. Keďže bol určitý čas nútený písať pod cudzím menom, nie je jeho filmová tvorba v zahraničí dostatočne zdokumentovaná. V rôznych rozhovoroch a článkoch sa spomínajú názvy filmov a scenárov (Milovaná tvár, Človek, ktorý prehral vojnu, Niet zmilovania pre slávikov, Muž, ktorý prišiel z rieky, Vlak, ktorý ide raz za život), o ktorých však nie sú dostupné podrobnejšie filmografické informácie. V roku 1967 bol občiansky i umelecky rehabilitovaný a vrátil sa do Československa. Zomrel na infarkt počas záverečných prác na slovensko-nemeckom filme Sladký čas Kalimagdory (1968). Je autorom literárnych a dramatických diel Bezvetrie v Zuele (1947), Štyri strany sveta (1948), Atentát (1949), Škvrny na slnku (1967), Inferno (1968), Posledná vec (1968), Ako jed škorpióna (1995) a i. Niektoré z jeho poviedok a hier boli preložené do hebrejčiny, angličtiny, francúzštiny a nemčiny. V roku 1992 sa uskutočnil v Bratislave seminár pod názvom Odchody a návraty (Osobnosť a dielo Leopolda Laholu). (autor: R. Šmatláková, 2005)
